Liturgická komisia KBS

Krstiteľnica a liturgická prax

Nevyhnutnou potrebou pri vysluhovaní sviatosti krstu, ktorá je kúpeľom znovuzrodenia (KKC 1215), je voda, ktorá slúži ako základný symbol a uchováva sa v krstnom prameni – baptistériu. V našich kostoloch má zvyčajne formu krstiteľnice, ako istého druhu funkčného zariadenia. Baptistériom sa však neoznačuje len osobitná stavba, ale aj miesto, kde sa uchováva voda krstného prameňa (Benedikcionál, č. 833), resp. miesto, kde je uložená krstná nádrž (Uvedenie do kresťanského života, všeobecné úvodné poznámky, č. 25). Z týchto definícií vyplýva, že miesto, kde je umiestnená krstiteľnica (ako zariadenie kostola), možno považovať za baptistérium. Tomu má zodpovedať výber tohto miesta, ale aj jeho úprava a výzdoba i ikonografické stvárnenie. Má to byť osobitné miesto slávenia.

Pri uvedení druhého typického vydania Obradu krstu detí je vhodné sa zamyslieť nad úlohou krstiteľnice v rituálnej praxi vysluhovania sviatosti krstu. Bolo by v rozpore s požiadavkou pravdivosti znakov nepoužívať krstiteľnicu pri vysluhovaní tejto sviatosti. Krstný prameň by sa tak stal len dekoráciou, ale on je funkčným prvkom kostola. Práve krstný prameň alebo krstiteľnica je tým miestom, kde sa veriaci znovuzrodzujú z vody a z Ducha Svätého, dostávajú hodnosť Božích detí, stávajú sa Božím chrámom, kráľovským kňazstvom (Benedikcionál, č. 832). Tieto slová použité v Benedikcionáli poukazujú na veľkú dôležitosť miesta, kde sa nachádza krstný prameň.

Pri obrade krstu by teda v každom prípade mala byť voda, ktorá sa požehná, pripravená v krstiteľnici, nie v inej osobitnej nádobe. Obrad krstu detí totiž predpokladá, že sa pri požehnaní vody kňaz obráti ku krstnému prameňu a počas modlitby sa rukou dotkne vody, ktorá sa v ňom nachádza (Obrad krstu detí, č. 54). Počas Veľkonočného obdobia sa v krstiteľnici uchováva voda požehnaná na Veľkonočnú vigíliu – skutočne sa tam celé toto obdobie má ponechať a používať pri slávení krstu. Krst sa má vysluhovať nad krstiteľnicou tým, že z nej kňaz naberie vodu a leje ju dieťaťu na hlavu. Táto voda môže stekať späť do krstiteľnice.[1] Ak by to však nebolo vhodné, môže sa zachytiť do vhodnej nádoby.

Pozornosť si zaslúžia aj jednotlivé miesta slávenia a pohyb medzi nimi. Krst sa začína pri bráne kostola, kde sa zhromaždia rodičia s deťmi a kam prichádza kňaz s posluhujúcimi (Obrad krstu detí, č. 35). Po úvodných obradoch sa presunú na miesto, kde sa bude konať bohoslužba slova (Obrad krstu detí, č. 42). Po predkrstovom pomazaní idú ku krstiteľnici, kde sa požehná voda a slávi sa samotný krst (Obrad krstu detí, č. 52). Pred modlitbou Pána sa prejde k oltáru, kde sa obrad ukončí (Obrad krstu detí, č. 67). Rozlíšenie miest pre slávenie jednotlivých častí krstných obradov (pokiaľ to miestne okolnosti umožňujú) dotvára rituálnu symboliku obradu.

Liturgická prax je žiaľ často ovplyvnená prakticizmom a minimalizmom. Slávenie sviatosti krstu, ktorá je vstupnou bránou do života v Duchu a základnou sviatosťou kresťanskej iniciácie, si zaslúži zachovanie symboliky a rešpektovanie krstného prameňa ako privilegovaného miesta vysluhovania krstu. Podporí sa tak vnímanie vznešenosti tejto sviatosti.