Požehnaný Boh – vysvetlenie
V novom slovenskom vydaní Rímskeho misála, ktoré používame od začiatku tohto roka, došlo k viacerým významným zmenám. Medzi väčšie zmeny týkajúce sa aj textov ľudu, patrí úprava prekladu výrazu „benedictus Deus“, ktorý sa nachádza v textoch pri príprave obetných darov. Doterajší preklad „zvelebený Boh“ bol v novom vydaní misála upravený na „požehnaný Boh“.
Stručný komentár k úprave je už dlhšie dostupný na tejto internetovej stránke. Liturgická komisia KBS však dostáva viacero otázok k tejto zmene, preto bol pripravený podrobnejší komentár.
Prečo bola potrebná zmena
Podnetom na úpravu bola nezrovnalosť pri preklade latinského znenia v modlitbe pri príprave obetných darov.
Latinský text: „Benedictus es, Domine, Deus universi...“ bol prekladaný v slovenčine ako: „Dobrorečíme ti, Bože, Pane svetov...“ Doslovný preklad z latinčiny by však bol: „Požehnaný si, Pane, Bože všetkého...“
V slovenskom preklade bol, odhliadnuc od prekladu termínu „benedictus“, významový posun – kým latinský text konštatuje, aký je Boh, resp. mu dáva titul „benedictus“, v slovenčine sa hovorí, že (my) Bohu dobrorečíme. Latinské znenie ale nehovorí o našom (ľudskom) konaní, len vyjadruje, aký je Boh – „benedictus“.
Kvôli tomuto významovému posunu sa rozhodlo o úprave znenia modlitieb pri príprave obetných darov. Následne bolo potrebné určiť preklad termínu „benedictus“, vzťahujúceho sa na Boha.
Požehnaný Boh – kto ho požehnal?
Súčasná úprava prekladu na „požehnaný Boh“ nám isto znie zvláštne. Problémom je však viacznačnosť termínu, ktorý treba správne chápať. Jedno slovo môže mať v rozličných kontextoch odlišný význam.
Ako príklad rozličného významu jedného slova môžeme uviesť slovo „svätý“. Hovoríme: svätý Boh, svätý Metod, Svätý Otec, svätá omša. Vo všetkých týchto prípadoch má rovnaké slovo „svätý“ trochu odlišný význam.
Aj pri výraze „svätý Bože“ by sme sa mohli pýtať – Boha niekto vysvätil, alebo ho niekto svätorečil, že je svätým? Správne však rozumieme, že „svätý“ je Boží atribút, kategória, vlastnosť a nenaznačuje sa tým, že ho niekto napr. svätorečil.
Obdobne je to i pri termíne „požehnaný Boh“. Natíska sa otázka – kto ho požehnal? Ide však o atribút Boha, kategóriu, nie o výsledok obradu požehnania v súčasnom chápaní. Problém je rovnaký ako s výrazom „svätý“, ktorý má tiež v rozličnom kontexte odlišný obsah.
Biblický kontext
Termín „požehnaný Boh“ nemožno teda chápať v kontexte požehnania ako obradu, pobožnosti. Ide o výraz často používaný v Starom zákone, nachádzajúci sa aj v Novom zákone, teda má biblický kontext. Preto sa zohľadňovali postoje odborníkov na biblickú teológiu a filológiu biblických jazykov.
Hoci v slovenskom preklade Svätého písma, ktoré dodnes používame pri liturgii, sa nenachádza preklad „požehnaný Boh“ (uvádza sa zväčša „zvelebený Boh“), nie je to jediný prístup k prekladu tohto výrazu. Dnes sa odborníci častejšie prikláňajú k prekladu „požehnaný Boh“, ako to vidíme napríklad v slovenskom ekumenickom preklade Biblie (2007), ale i v najnovšom slovenskom katolíckom preklade Lukášovho evanjelia (2020), kde sa tento výraz nachádza v Zachariášovom chválospeve (komentár tu: https://www.ceeol.com/search/article-detail?id=962089).
Napokon aj v súčasnom liturgickom preklade Biblie sa na jednom mieste predsa nachádza termín „Požehnaný“ vo vzťahu k Bohu – ide o Mk 14, 61: „Si ty Mesiáš, syn Požehnaného?“ Táto otázka pred veľradou u zvyšných synoptikov znie: „si Syn Boha/Boží?“ Táto malá paralela dokladuje, že atribút „Požehnaný“ je tak základnou Božou vlastnosťou, že je priam synonymom Boha (preto u Marka – syn Požehnaného, teda syn Boha), rovnako ako atribúty Svätý, či Najvyšší.
Pri koncipovaní súčasného textu misála boli v tejto otázke oslovení viacerí poprední odborníci z oblasti biblickej teológie a exegézy, ktorí preferovali preklad „požehnaný Boh“.
Preklad „požehnaný Boh“ nie je úplnou novinkou
Výraz „požehnaný Boh“ nie je v liturgickom kontexte úplnou novinkou, a to ani v slovenskom prostredí. Atribút „požehnaný“ vo vzťahu k Bohu sa používa v slovenskom znení gréckokatolíckej liturgie. Taktiež sa tento výraz používa v českých liturgických textoch, a to kontinuálne od prvých liturgických prekladov po Druhom vatikánskom koncile až po najnovšie vydanie českého misála (2015).
Preklad latinského „benedictus Deus“ do slovenčiny ako „požehnaný Boh“ je preto legitímne zvolenou možnosťou. Nie je možno jedinou možnosťou prekladu, ale nemožno ho ani označovať za chybný – zvlášť vzhľadom na jeho trvalé používanie napr. v českých prekladoch. V slovenskom kontexte ide o novinku, ktorú je potrebné správne chápať a interpretovať.